Katedra informačných sietí
Všeobecné informácie
Telefón | 041/5134301 |
Web | http://www.kis.fri.uniza.sk |
Vedúci | prof. Ing. Pavel Segeč, PhD. |
Kontakt | 041/5134323 |
Miestnosť | RB354 |
Zástupca vedúceho | Mgr. Jana Uramová, PhD. |
Kontakt | 041/5131764 |
Miestnosť | RB360 |
Sekretariát | Ing. Brigita Malkusová |
Telefón | 041/5134301 |
Miestnosť | RB353 |
Zamestnanci
Ing. Ivana Brídová, PhD. | RB360 | 041/5137760 | ||
výučba: architektúry informačných systémov, základy bezdrôtových sietí, počítačové siete 1, inžiniersky projekt 1, 2 a 3 výskum: projektová činnosť, cloud computing, fast reroute, bezpečnosť, architektúry informačných systémov |
||||
Ing. Roman Kaloč, PhD. | ||||
prof. Ing. Martin Klimo, PhD. | RB308 | 041/5134300 | ||
výučba: teória oznamovania, teória hromadnej obsluhy, implementácia fuzzy logiky nanotechnológiami. výskum: kvalita prenosu reči paketovými sieťami, syntéza reči, rozpoznávanie reči, fuzzy počítače na báze memristorov. |
||||
Ing. Martin Kontšek, PhD. | RB358 | 041/5137769 | ||
výučba: počítačové siete 2, 3; projektovanie sietí 2; komunikačné technológie; sieťové operačné systémy; projekt 1, 2, 3; Python v sieťových aplikáciách; Virtualizačné a cloudové technológie; Algoritmy v sieťach výskum: Cloud Computing, smerovanie a prepínanie v IP sieťach, smerovacie protokoly |
||||
prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD. | RB307 | 041/5134335 | ||
výskum: inteligentné dopravné systémy, kooperatívne IDS, architektúra a aplikácie pre IDS, eCall, štandardizácia IDS | ||||
Mária Liskayová | RB353 | 041/5134301 | ||
Sekretariát. | ||||
Ing. Brigita Malkusová | RB353 | 041/5134301 | ||
Ing. Marek Moravčík, PhD. | RB358 | 041/5131767 | ||
výučba: počítačové siete 1, 2, 3; projektovanie sietí 1, 2; integrácia sietí; komunikačné technológie; sieťové operačné systémy; projekt 1, 2, 3; Linux - základy; Python v sieťových aplikáciách; Virtualizačné a cloudové technológie výskum: Cloud Computing, smerovanie a prepínanie v IP sieťach, konvergované siete |
||||
doc. Ing. Jozef Papán, PhD. | RB358 | 041/5134318 | ||
Výučba: zabezpečenie sietí zariadeniami fortinet (fortinet akadémia), princípy IKS (cisco), architektúry sieti (linux + siete) Výskum: rýchle zotavenie siete (IP fast reroute, fault-tolerance), WSN, IoT, protokoly a služby v IP sieťach, modelovanie a simulácia počítačových sietí. |
||||
prof. Ing. Pavel Segeč, PhD. | RB354 | 041/5134323 | ||
výučba: počítačové siete 1, 2 a 3; projektovanie sietí 1 a 2, bezpečnosť informačných sietí, komunikačné technológie, projekt 1, 2 a 3, pokročilé smerovanie v informačno-komunikačných sieťach, pokročilé prepínanie v informačno-komunikačných sieťach. výskum: smerovanie v IP sieťach, protokoly, technológie a služby IP sietí, multimediálne komunikačné platformy nad SIP, konvergované siete, ich architektúry, protokoly a služby (NGN/IMS), cloud a NFV, bezpečnosť počítačových sietí. |
||||
Ing. Ivan Škula | ext. | 041/5134155 | ||
získavanie znalosti, big data, | ||||
Ing. Ondrej Škvarek, PhD. | RB359 | 041/5134327 | ||
výučba: princípy informačno-komunikačných systémov, počítačové siete 1 a 2, teória informačných sietí, inžiniersky projekt 1, 2 a 3 výskum: rozpoznávanie vzorov (obrazu, reči, útokov v počítačových sieťach), strojové učenie, zhlukovanie, neurónové siete, fuzzy počítanie na báze memristorov, syntéza reči, modelovanie a simulácia počítačových sietí |
||||
doc. Mgr. Juraj Smieško, PhD. | RB306 | 041/5134306 | ||
výučba: matematika pre informatikov, diskrétna pravdepodobnosť, teória informačných sieti, teória hromadnej obsluhy, analýza procesov, analýza viacrozmerných dát výskum: modelovanie a dimenzovanie IP sietí, analýza časových radov, rozpoznávanie viacrozmerných dát, matematické metódy rozpoznávania útokov v IP sieti, parametrické metódy strojového učenia |
||||
Ing. Michal Šterbák, PhD. | RB351 | 041/5131766 | ||
Mgr. Jana Uramová, PhD. | RB360 | 041/5131764 | ||
výučba: princípy IKS, počítačové siete 1 a 2, optimalizácia konvergovaných sietí, riešenie bezpečnostných incidentov, inžiniersky projekt 1, 2 a 3 výskum: bezpečnosť v počítačových sieťach, tvorba vlastných datasetov pre testovanie systémov pre detekciu narušení bezpečnosti (IDS), efektívne spôsoby monitorovania siete, detekcie narušení bezpečnosti a archivácie sieťových tokov pre ich ďalšie analýzy; smerovanie a prepínanie v IP sieťach, protokoly, technológie a služby IP sietí, modelovanie a simulácia počítačových sietí, |
Doktorandi
Mgr. Adrián Hamada | RB351 | 041/5131766 |
Výučba: Python v sieťových aplikáciách; Výskum: Algoritmy a metódy pre efektívne manažovanie úloh v rôznorodých cloudových systémoch, Edge Computing, Fog Computing, Cloud Computing |
||
Ing. Michal Hraška | RB357 | 041/5137766 |
Výučba: Zabezpečenie sietí zariadeniami Fortiner, Princípy IKS, Komunikačné technológie; Výskum: Prostriedky pre zrýchlenie procesu konvergencie siete | ||
Ing. Michal Janovec | RB352 | 041/5137766 |
Výučba: zabezpečenie sietí zariadeniami Fortinet (Fortinet Akadémia) Výskum: WSN siete; IoT; Detekcia a predikcia lesných požiarov | ||
Ing. Ján Jurč | RB351 | 041/5131766 |
výučba: Počítačové siete 1, Bezpečnosť informačných systémov výskum: Návrh a vývoj architektonického rámca informačných systémov virtualizovaných laboratórií |
||
Ing. Dalibor Kafka | RB352 | 041/5137766 |
Výučba: Počítačové siete 3; Virtualizačné a cloudové technológie Výskum: SDN/SD-WAN; Hybridné cloudové riešenia; federatívne cloudové riešenia |
||
Ing. Ľubomír Králik | ||
Výučba: matematika pre informatikov; teória oznamovania Výskum: vysvetliteľnosť neurónových sietí; detekcia anomálií |
||
Ing. Slavomír Tatarka | ||
Ing. Ľubica Žideková |
Popis činnosti
Katedra zabezpečuje vzdelávanie a výskum v oblasti Informačno-komunikačných sietí s dôrazom na podrobnejšie vedomosti o počítačových komunikačných sieťach založených na protokole IP (Internet Protocol) a ich bezpečnosti. Katedra zabezpečuje v oblasti počítačových sietí bakalársky program Informačné a sieťové technológie a inžiniersky program Aplikované sieťové inžinierstvo. Katedra sa orientuje na prakticky orientované vzdelávanie ponúkané cez na nej založené tzv. akadémie. Najstaršou je Cisco sieťová akadémia. Okrem nej však participujeme aj v programe Juniper Academy Alliance, Fortinet Security Academy a Amazon AWS Academy.
Svoj základný výskum katedra zameriava do oblasti cloud computing (CC) systémov a bezpečnosti počítačových sietí so zameraním na architektúry bezpečnosti a machine learning v detekcií anomálií. Aplikovaný výskum je smerovaný do oblasti vývoja služieb informačných sietí, využívania CC systémov vo vzdelávaní, zberania dát zo sieti a tvorby datasetov sieťovej prevádzky. Pracovníci katedry sa aktívne podieľali na štandardizácií NGN architektúry, protokolov a služieb (ETSI).
Aktivity pracoviska
Slovenské grantové a iné projekty
Ďalšie aktivity
Medzinárodné vedecké a edukačné projekty
Školenia a kurzy, ďalšie vzdelávanie
Spolupráca
Všeobecné aktivity katedry
Veda a výskum – Aktuálne nosné oblasti výskumu na KIS
Zákon o kybernetickej bezpečnosti č 69/2018 Z.z. vymedzuje pojem „Kybernetická bezpečnosť ako stav, v ktorom sú siete a informačné systémy schopné odolávať na určitom stupni spoľahlivosti akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov.“
Schopnosť odolávať akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje atribúty bezpečnosti, na určitom stupni spoľahlivosti vyžaduje systémové riešenie. Výzvou pre výskumníkov je, vytvoriť systém bezpečnosti na rôznych úrovniach; na úrovni podniku, na úrovni infraštruktúry, na úrovni poskytovanej služby či aplikácie. Systém bezpečnosti pre požadované atribúty bezpečnosti príslušnej domény špecifikuje technické riešenia schopné odolávať konkrétnemu ohrozeniu. Preto vývoj systému bezpečnosti vyžaduje architektonické riešenie, ktoré združí všetky pohľady zainteresovaných strán do jedného popisu architektúry. Architektúra systému bezpečnosti riešená na Katedre informačných sietí Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline – KIS FRI UNIZA je znázornená na obrázku. Riešenie je rozdelené do 3 rovín tvoriacich pohľady riešenia bezpečnosti sietí a informačných systémov skupinami pracovníkov KIS FRI UNIZA.
.
Architektúra a služby bezpečnosti sú východiskom pri vytváraní systému bezpečnosti konkrétnej domény prístupom Top-Down. Riešenie architektúry bezpečnosti využíva normu Systems and software engineering štandard ISO/IEC/IEEE 42010:2011 [1], ktorá špecifikuje vzťahy zainteresovaných strán na vývoji systému. Okrem záujmu domény, pre ktorú je systém bezpečnosti vyvíjaný, sú to poskytovatelia služieb bezpečnosti, dodávatelia technológie, audítori a iní. Každá zainteresovaná strana má na vývoj systému bezpečnosti iný pohľad a architektonický rámec vývoja systému bezpečnosti určuje pravidlá vzťahov tak, aby vývoj viedol k čo najlepšej realizácii. Pretože systém bezpečnosti využíva softvérovú podporu, záujmy zainteresovaných strán sú zaznamenávané ako modely a pravidlá vzťahov sú vytvárané transformáciou modelov, podľa princípov modelom riadeného vývoja.
Doterajšie výsledky riešenia architektúr systémov má riešiteľský tím vedený prof. Ing. Matildou Drozdovou, PhD. pri vývoji informačných systémov s využitím Modelom Riadenej Architektúry – MDA od OMG [2]. Najvýznamnejšou publikáciou v tejto oblasti je vytvorenie transformácie medzi úrovňami CIM – PIM (Computer Independent Model – Platform Independent Model) v MDA spracovaný v [3]. Medzi ďalšie doterajšie riešenia patrí analýza atribútov bezpečnosti, bezpečnosť CC systémov, bezpečnosť komunikačných protokolov, vývoj systému bezpečnosti. Stratégiou je prepojenie doterajších riešení do spoločného cieľa, ktorý by mal spolu s riešeniami ďalších pohľadov/rovín potenciál európskeho projektu.
Pohľad 1: Cloud computing – CC
Pohľad CC má rovinu infraštruktúry a štrukturálnu rovinu. Infraštruktúrna rovina predstavuje technické riešenia cloudu a štrukturálna rovina predstavuje poskytovanie cloudových služieb.
Technické riešenia sú zamerané hlavne na virtualizáciu koncových systémov (Linux, Windows) a sieťových zariadení (Cisco, Juniper, MikroTik, …).
Vývoj cloudových služieb je zameraný na bezpečnosť ako službu – SECaaS. Vývoj je v súlade s normami ISO / IEC / IEEE 42010 pre systémy a softvérové inžinierstvo v súlade s normami ISO / IEC 27 000. Cieľom riešenia je vytvoriť metodiku vývoja SECaaS a jej softvérovú podporu pre použitie v akomkoľvek implementačnom prostredí.
Viac našich výsledkov a aktuálnych aktivít je možné nájsť v samostatnom profile výskumnej skupiny „Cloud Computing and Virtualization“.
Dáta získavané zo siete sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia kybernetickej bezpečnosti. V našej výskumnej skupine ide o riešenie otázok:
- zberu, archivácie a spracovania sieťových dát, ktoré môžu byť použité pre forenznú analýzu, aj tvorbu datasetov
- tvorby komplexných a hodnoverných datasetov, ktoré sú potrebné pre trénovanie a testovanie nových metód pre detekciu sieťových útokov a anomálií,
- efektívneho monitorovania, analýzy dát, a ich vizualizácii,
- riadenia toku dát pre rýchlejšie smerovanie v IP sieťach,
ktorých potrebnosť, a naše doterajšie výsledky, možno nájsť v samostatnom profile výskumnej skupiny „Manažment dát“.
Pohľad strojového učenia na kybernetickú bezpečnosť dopĺňa existujúce bezpečnostné mechanizmy, v ktorých signatúry určuje špecialista kybernetickej bezpečnosti na základe známych existujúcich útokov. Zameriavame sa predovšetkým na detektory strojového učenia škodlivých sieťových tokov a anomálií pre vysokorýchlostné komunikačné siete. Tieto metódy môžu odhaliť aj neznáme typy útokov a anomálií, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti. Náš pohľad na metódy strojového učenia je uvedený v samostatnom profile „Strojové učenie – detekcia anomálií, vysvetliteľnosť“.
Implementácia metód strojového učenia sa môže vykonať pomocou softvéru a/alebo podporou hardvéru:
- Jednotka grafického spracovania (GPU)
- Programovateľné hradlové polia (FPGA)
- Masívne paralelné memristívne obvody.
Pokiaľ ide o druhý typ implementácie, programovateľný logický obvod založený na logických funkciách poskytuje programy v FPGA. V porovnaní s programami uloženými ako údaje v pamäti predstavuje tento prístup oveľa vyšší výkon. Na druhej strane je flexibilita programovania obmedzená; preto je vhodný len pre špecifické účelové aplikácie. To platí aj pre detekciu bezpečnostných rizík, kde je možné analyzovať veľký objem údajov vo vysokorýchlostnej premávke. Okrem toho je komunikácia medzi FPGA a hostiteľským počítačom prenášaná cez zbernicu Peripheral Component Interconnect (PCI) Express, teda nepredstavuje problémové miesto pre navrhované riešenie a prispôsobenie topológie logických obvodov ako úlohy učenia, sa môže uskutočniť v reálnom čase.
Pokiaľ ide o tretí typ implementácie, naše súčasné výsledky s masívne paralelnými memristívnymi obvodmi a budúci výskum sú uvedené v samostatnom profile „Implementácia strojového učenia pomocou memristívnych obvodov“.
Veda a výskum – Iné aktivity
Bezpečnosť
Projekt Bezpečnosť v IKT systémoch je zameraný na komplexné spracovanie problematiky bezpečnostných hrozieb pre účely vzdelávania a využívania výsledkov výskumu v praxi. Dôvodom riešenia je skutočnosť, že počet hrozieb a útokov neustále rastie a tým sa stráca prehľad nielen o možných ohrozeniach, ale hlavne o potrebnom zabezpečení elektronickej komunikácie, čim klesá dôvera používateľov internetu. Problematika bezpečnosti je rozdelená do nasledovných rovín:
Najvyššia rovina je bezpečnosť IKT systémov ako poskytovateľov služieb. Používatelia služieb požadujú dôveryhodné IKT systémy, ktoré tieto služby poskytujú. Dôveryhodnosť IKT systémov je zabezpečovaná prostredníctvom algoritmov a funkčných špecifikácií bezpečnosti, ktorých metriky sú:Risk manažment
Porovnávanie bezpečnostných mechanizmov a riešení
Získavanie informácií o prístupe k bezpečnosti v organizácii, procese alebo produkte
Zaisťovanie bezpečnosti analýzou, testovaním, monitorovaním
Testy bezpečnosti systému
Certifikovanie a hodnotenie
Detekcia a prevencia
Vytvoriť dôveryhodný IK systém vyžaduje riešenia minimálne v dvoch rovinách. Vyššou rovinou je získavanie požiadaviek dôveryhodnosti na IKT systém a hodnotenie rizika. Nižšou rovinou sú hlavne sieťové infraštruktúry a ich ochrana pred útokmi.
Podľa štatistík za rok 2013 bol najpoužívanejšou technikou útokov distribuovaný DoS útok. Preto v projektu riešime prioritne skupine DoS útokov. Aj keď dnes existujú profesionálne riešenia niektorých typov Dos útokov, napriek tomu, sú vytvárané nové typy sofistikovaných útokov, ktoré vyžadujú rýchlu a úspešnú detekciu v real-time prevádzke. To sa dá dosiahnuť analýzou dátových tokov s využitím rôznych matematických a štatistických metód, na základe ktorých môžu byť vytvorené vlastné zariadenia na ochranu. V laboratórnych podmienkach je možné implementovať vlastné riešenie na ochranu voči DoS útokom, pomocou FPGA kariet
Kvalita prenosu reči v IP sieťach
Kvalita prenosu reči v IP sieťach sa stala predmetom záujmu aj v pracovnej skupine Speech Transmission Quality v Európskom telekomunikačnom štandardizačnom inštitúte (ETSI), preto sme sa na práci tejto skupiny začali podieľať. Sústredili sme sa na otázky modelovania chvenia oneskorenia a s tým súvisiaci problém dimenzovania výstupnej vyrovnávajúcej pamäte (jitter buffer), návrhu neortogonálneho vzorkovania s vyššou odolnosťou voči strate vzoriek, ako aj vplyvu chvenia oneskorenia a straty paketov na výslednú kvalitu IP telefónie a ich implementácii do E-modelu. Čoraz rozmanitejší charakter služieb, ktoré sú integrované do IP siete vedie k tomu, že klasické modely priepustnosti siete sú príliš komplikované a nedostatok údajov o prevádzke znemožňuje jednoducho aplikovať výsledky modelovania priepustnosti na dimenzovanie IP siete. V praxi sieťových operátorov preto prevládol pragmatický prístup predimenzovania siete, ktorý bol umožnený najmä neustálym poklesom cien prenosovej kapacity najmä vďaka rozvoju optických prenosových systémov. Napriek tomu, že v čase písania týchto viet je skôr prevaha na strane problému nevyužitej sieťovej kapacity než na strane nedostatočného dimenzovania siete, teória musí byť pripravená aj na opačnú situáciu, ktorá môže nastať najmä v prístupovej sieti. Preto sa katedra venuje problémom dimenzovania sietí metódou efektívnej šírky pásma, ktorá dáva horné odhady sieťových kapacít potrebných pre garantovanie kvality poskytovaných služieb pri pomerne málo predpokladoch. Katedra sa snaží aplikovať tieto modely na mechanizmy garancie kvality služby ktoré sú implementované na dohľad nad tokom a jeho tvarovanie. Veríme, že tento prístup bude viesť k systematickému dimenzovaniu a nastavovaniu parametrov mechanizmov garancie kvality tak, aby sa minimalizoval pomer cena/kvalita. Ďalším zovšeobecnením je modelovanie toku paketov (bodového procesu) z pohľadu teórie kódovania zdrojov unárnym kódom.
Systém Text-to-Speech
Pri práci s prenosom reči IP sieťami nás riešené problémy inšpirovali k riešeniu problematiky syntézy reči. V čase našich začiatkov nebol k dispozícii žiadny syntetizátor slovenčiny a použitie syntetizátora pre iné jazyky nedávalo pre slovenčinu dobré výsledky. Preto sme sa v roku 2003 začali zaoberať výskumom syntézy reči. Navrhnutý syntetizátor pracuje na základe spojovania pamätaných difón podľa textu a jeho demo verziu stále používajú ľudia so zhoršeným zrakom alebo cudzinci, ktorí si pri učení sa slovenčiny potrebujú overiť výslovnosť. Katedra dostala viacero odoziev od týchto užívateľov a ďalej pracuje na sprístupnení tejto technológie širšiemu okruhu záujemcov, vytvorené bolo aj rozšírenie do internetového prehliadača, ktoré umožňuje čítať inter-netové stránky v slovenskom jazyku. Pracuje sa tiež na zlepšení samotnej technológie syntézy, pričom za základ pri vývoji systému bol zvolený štandard SSML, ktorý bol rozšírený pre potreby syntézy slovenského jazyka. Napriek čiastočným úspechom a zlepšeniam jednotlivých funkcií Text-to-Speech systému, nový systém nie je zatiaľ (v roku 2012) plne funkčný. Avšak aj pôvodná verzia syntetizátora je schopná fungovať v úlohe učiteľa systému pre rozpoznávanie reči, preto katedra si ako ďalší cieľ vytýčila výskum v oblasti rozpoznávania slovenskej reči.
Systémy pre rozpoznávanie reči a obrazu
Od roku 2007 študuje vlastnosti fuzzy klopných obvodov, ktoré by sa mohli stať základom učiacich sa sietí pre rozpoznávanie reči. V súčasnosti sa vykonávajú experimenty, v ktorých sa genetickými algoritmami hľadajú vhodné štruktúry spájané do sietí pre rozpoznávanie reči zo zvukového aj obrazového signálu. Skúmajú sa spôsoby ako implementovať takéto siete pomocou hardvérových memristorových obvodov.
Štandardizácia v IP sieťach s služby IP sietí
IP siete sa stali základom pre výskum a štandardizáciu v oblasti sietí budúcich generácií (NGN - Next Generation Networks). Štandardizáciou NGN sa v ETSI zaoberá technický výbor TISPAN (Telecoms & Internet converged Services & Protocols for Advanced Networks). Katedra sa do práce tohto Technického výboru zapojila od jeho vzniku v roku 2003 a úspešne sa podieľala na vývoji štandardov a technických špecifikácií architektúry NGN, protokolov a služieb. Neskôr sa aktivity pracovníkov katedry rozšírili aj v rámci iných Technických výborov, ako je ETSI Technický výbor CLOUD, kde sme participovali na projekte analýzy spolupráce technológií IT ako je Grid a Cloud computing s telekomunikačnými technológiami, predovšetkým s NGN. Ďalším Technickým výborom je HF (Human Factors), v ktorom sme boli zapojení v projekte návrhu systému a architektúry personalizácie používateľského profilu a jeho začlenenia do architektúry NGN. Na základe týchto aktivít bola Žilinská univerzita prijatá generálnym zhromaždením ETSI 27. novembra 2007 za plného člena ETSI ako jedna z prvých univerzít v Európe. V súčasnosti sú pracovníci katedry zapojení v ETSI do štandardizácie v oblasti pre-chodu káblových sietí na IPv6 (Internet Protocol version 6).
Slovenské grantové a iné projekty
Katedra KIS za dobu svojej existencie riešila množstvo slovenských vedeckých (VEGA) alebo edukačných grantových projektov (KEGA).
Projekty VEGA – vedecká grantová agentúra
Rok | Projekt |
2007 | Speech communication in next generation networks, 1/2039/05, VEGA, Klimo Martin, doc. Ing. PhD. |
Error model for High-Speed Digital Networks, 1/4061/07, VEGA, Ivaniga Petr, Ing.,PhD. | |
2003 | COME IN – Prenos spojitých signálov Internetom, grantová úloha VEGA č. 1/8186/01, 2001-2003 |
Projekty KEGA – kultúrna a edukačná grantová agentúra
Fakultné grantové schémy (FRI FAG)
Rok | Projekt |
2008 | Stav a nové trendy v oblasti IP telefónie nad SIP protokolom, KIS FRI, grantová úloha 13/2008, Segeč |
Iné
Rok | Projekty |
2010 | Projekt "Modernizácia vzdelávacieho procesu na ZŠ", EŠF - Operačný program vzdelávanie, 2009 – 2010, zodpovedný riešiteľ, administrátor centra, založenie školiaceho centra |
2008 | Návrh foriem marketingovej komunikácie pre podporu zavádzania nových multimediálnych produktov do praxe, ČR/SR/ŽU5/08 (MVTS) |
2006 | Štátny program "Budovanie informačnej spoločnosti", projekt VaV "Konvergencia ICT sietí a služieb v komunikačnej infraštruktúre SR" č. OV 41/2003 - S00095, Ministerstvo školstva SR, 2003-06, |
2005 | Rozvojový projekt MŠ SR 2005, Informačné a komunikačné technológie v prostredí univerzity, Tematická oblasť 5/c Využívanie IT ako prostriedku pre e-vzdelávanie (e-learning) - Interaktívne elektronické vyučovacie moduly pre predmet Komunikačné siete, KIS FRI, 2005 |
Rozvojový projekt MŠ SR 2005, Informačné a komunikačné technológie v prostredí univerzity, Tematická oblasť 5/d Vytvorenie podmienok na zvyšo-vanie úrovne prípravy odborníkov v oblasti informatiky - Podpora vzdelávania informatikov v oblasti komunikačných technológií, KIS FRI, | |
2003 | Služby a riadenie zdrojov s protokolom SIP, grant MVTS, č. projektu 01404/0220204, 2003 |
Rozvojové trendy v oblasti technických riešení širokopásmového internetu s ohľadom na poskytovanie širokopásmových multimediálnych služieb, FRI KIS, VUS 317/110, 01/2003 – 11/2003 |
Ďalšie aktivity
Katedra KIS vyvíja, alebo sa zúčastnila viacerých ďalších aktivít. Aktivity členov katedry alebo jej študentov získali viaceré ocenenia.
Centrá
- Cisco sieťová akadémia a Cisco inštruktorské centrum (partnerstvo na Cisco Systems)
- Juniper akademia (partnerstvo na Juniper)
- Fortinet Security Academy (partnerstvo na Fortinet)
- Amazon AWS Cloud Academy (partnerstvo na AWS)
- StormShield Academy (partnerstvo na StormShield)
- Akeditované testovacie centrum ECDL
Certifikácie
Členovia katedry sú aktívni v získavaní certifikácii, viacerí z členov katedry majú priemyselný certifikát CCNA alebo CCNP, Fortinet, AWS, Linux, podobne v oblasti kancelárskych aplikácii ECDL.
Ceny a ocenenia
Aktuálny zoznam dostupný na: https://www.kis.fri.uniza.sk/katedra/#ceny-a-ocenenia
Rok | Ocenenie |
2014 | Milan Frátrik - 3. najlepšia dizertačná práca v kategórií Informačné technológie. |
2014/15 | Peter Palúch - Cisco Designated VIP WAN & LAN |
2014 | Inžinierska cena za diplomovú prácu |
2014 | 3. miesto v národnom kole súťaže NAG 2014 |
2013 | Peter Palúch - ocenenie za významný prínos Netacad programu |
2013 | Pavel Segeč - Instructor Excellence Advanced |
2013 | 1, 2. a 3 miesto v národnom kole súťaže NAG 2013 |
2013 | Peter Palúch - ocenený titulom Cisco Designated VIP 2013 WAN & LAN |
2012 | 3. miesto v národnom kole súťaže NAG 2012 |
2012 | Peter Palúch - ocenený titulom Cisco Designated VIP 2012 WAN & LAN |
2011 | Peter Palúch - ocenený titulom CCNP Specialist - Instructor recognition 2011 |
2011 | portál nil.uniza.sk ocenený "Kamailio 2010 award" |
2010 | Peter Palúch - ocenený titulom Cisco Designated VIP |
2010 | Ing. Štefan Baďura - ocenenie na konferencii Junior Scientist Conference 2010 na TU Viedeň |
2010 | Víťazstvo Petra Meliša v súťaži Top Chrome Extensions kategória SK Web |
2010 | 2. miesto v národnom kole súťaže NAG 2010 |
2009 | 1. miesto v medzinárodnej súťaži inštruktorov sieťových akadémií CEEE - iCompetition 2009 |
2009 | 3. miesto v národnom kole súťaže NAG 2009 |
2009 | 2. miesto v národnom kole súťaže NAG 2009 |
2008 | 2. miesto na súťaži e-learning v praxi (ICETA 2008) |
2004 | 2. miesto v súťaži e-learning v praxi (ICETA 2004) |
2003 | 1. miesto v súťaži e-learning v praxi (ICETA 2003) |
2008 | 3. miesto v medzinárodnom kole súťaže Cisco Olymp 2008 |
2008 | Najlepší inštruktor RCNA akadémií roka 2007/2008 |
2006 | Najlepší inštruktor RCNA akadémií roka 2005/2006 |
2006 | Najlepšia Regionálna sieťová akadémia roka na Slovensku za rok 2006 |
2007 | 1. miesto v medzinárodnom kole súťaže Cisco Olymp 2007 |
2007 | 1. miesto v národnom kole súťaže Cisco Olymp 2007 |
2007 | 2. miesto v národnom i medzinárodnom kole súťaže Cisco Olymp 2007 |
2006 | 1. miesto v národnom kole súťaže Cisco Olymp 2006 |
2006 | 2. miesto v národnom kole súťaže Cisco Olymp 2006 |
2003 | Werner von Siemens Excellence Award - Cena za výskum |
2002 | Werner von Siemens Excellence Award - cena za diplomovú prácu |
2001 | Werner von Siemens Excellence Award - cena za diplomovú prácu |
2001 | Cena Jozefa Murgaša |
Medzinárodné vedecké a edukačné projekty
Katedra KIS za dobu svojej existencie riešila množstvo medzinárodných vedeckých a edukačných projektov. Katedra bola roky členom ETSI a jej pracovníci sa podieľali na činnosti ETSI ako členovia Specialist Task Forces, alebo úspešne zastupovali spoločnosť ST v združení operátorov EURESCOM.
Rok | Projekt |
2013 | LoE STF 448/01, ETSI STF 448/01 Local Dynamic Map (LDM) standardization for vehicle ITS Station, Návrh Európskej normy pre definovanie aplikačného programového rozhrania Local Dynamic Map v architektúre kolaboratívnych inteligentných dopravných systémov., prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD. |
LoE STF 440/02, ETSI STF 440/02 Cable Network Transition to IPv6, 2012-2013, Návrh Technickej špecifikácie pre prechod širokopásmvých káblových sietí a technológií na IPv6, prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD. | |
2011 | IST 7.RP STF LoE S36/02, Projekt IST 7.RP - Customer in the Loop (Using Networked Devices enabled Intelligence for Proactive Customers Integration as Drivers of the Integrated Enterprise), Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD., EU Rámcový program |
STF LoE 404, ETSI STF 404 on Local Dynamic Map standardization scoping and classification/management of application, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD. | |
2009 | STF LoE 342/05, ETSI STF 342 on Personalization and User Profile Management Standardization (i2010 - e-Inclusion), Kováčiková Tatiana, doc. Ing. PhD., EU Komunitárne programy – výskum |
2008 | Traffic Engineering and QoS Control in Multimedia-enabled Wireless Ne-tworks, COST 290, 2004-2008 |
2007 | Projekt COPRAS (Cooperation Platform for Research and Standards), jún 2004 – január 2007, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. |
STF ETSI, LoE 302, 311, 331, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. | |
Quality of Service in Future Mobile Systems, COST 290, MVTS, Klimo Mar-tin, doc., Ing., PhD | |
The European Learning Network – HELEN, IT/04/B/F/NT-154056, LEONAR-DO, Klimo Martin, doc., Ing., CSc. | |
SAETO - Self-Assesment for Educational and Training Organisations, LI/05/B/F/PP-164.510, Leonardo da Vinci, Drozdová Matilda, doc.Ing., CSc | |
Courses for institution Building in Croatia eGovernment (eGovCRO), IB_JEP-40042-2005, Tempus, Drozdová Matilda, doc.,Ing.,CSc. | |
2006 | Supporting the ALIgnment of IST research PROgrammes on Mobile communications in the new member states, FP 6 IST Call 3 Project ALIPRO –SSA instrument, March 2005 – March 2006 |
2005 | ETSI STF 280 - Preparation for endorsement of relevant 3GPP IMS Technical specifications for TISPAN_NGN Release 1, February - September 2005 |
Analysis and Design of Advanced Multiservice Networks supporting Mobili-ty, Multimedia and Internetworking, COST 279, 2001-2005 | |
Efficient e-learning Network Services Establishment for Education Without Borders, e-EDUSER, projekt LEONARDO SK/02/B/F/PP-142256 | |
PROJECT European Computer Networking Licence (Supported by e-learning) – ECNL, LEONARDO I/01/B/F/PP-120132 | |
2004 | ETSI STF 260: "Operating System Subsystem (OSS) interface requirements for NGN: overview of existing standards/specifications and gap analysis", člen STF (Specialis Task Force) v rámci Technického výboru TISPAN, január – september 2004, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. |
ETSI 254: "On the New Regulatory Framework", člen STF , september 2003 – január 2004, výstup ETSI SR (Special Report) pre Európsku komisiu, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. | |
"Prognosis of development and performance of science and technique to year 2015", State program for science and research No 2003SP51/02807/0280701, responsible for part "Infrastructure of Society" | |
"Convergence of ICT Networks and Services in communication infrastructure of Slovakia", research project within the science and development program "Building-up Information Society" | |
2003 | ETSI STF 226: "Creation of standards for Transport Mechanisms and protocols for IP networks and Next Generation Networks" – člen STF (Specialis Task Force) v rámci Technického výboru SPAN, september 2002 – január 2003, výstup – 4 ETSI TS (Technické špecifikácie) , Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. |
ETSI STF 234: "Preliminary analysis of Broadband Multimedia Services" – vedúca STF, február – jún 2003, výstup ETSI TR (Technical Report) pre Eu-rópsku komisiu, Kováčiková Tatiana, doc. Ing. CSc. | |
Quality of Internet Services, COST 263, 1998-2003 | |
Using of ICT and new Generation Networks Platforms in the Education, State program of science and development project No 2003 SP 20/028 01 04 | |
EURESCOM P1112 “NEW DIMENSIONS – NEtWork DIMENSIONing baSed on modelling of internet traffic", KLIMO M. responsible for Slovak contribution (2001-2003) | |
2002 | EURESCOM (European Institute for Research and Strategic Studies in Telecommunications) – projekt P1111 N-GOSSIP: Next Generation Services over SIP, marec 2001 – máj 2002, zástupca vedúceho riešiteľa. |
Školenia a kurzy, ďalšie vzdelávanie
Katedra sa špecializuje na oblasť komunikačných sietí a v tejto oblasti za dobu svojej existencie uskutočnila množstvo školení aj pre partnerov zo súkromného sektora.
Téma školenia | Spoločnosť |
IP siete, školenia v rozsahu CCNA | Kia, Alcatel-Lucent LH, SSE, SPP, Slovak Tele-com, Siemens PSE, Siemens SWH, Hewlett-Packard, Internet klub, Munus, Gaya, Elfa, Tam Industries, Globesy, atď. |
Pokročilé IP siete v rozsahu CCNP | Slovak telecom, CellQoS, SK Hosting, atď. |
Školenia programu Netacad | učitelia a študenti stredných a vysokých škôl vysokých škôl z územia SR a ČR |
Siete budúcich Generácii (NGN) | Školenia v rámci Inštitútu NGN (iNGN), zvyčaj-ne pre Slovak Telecom |
IP Multicast | Elfa |
MPLS | Alcatel Lucent |
Voice over IP a signalizácia vo VoIP | Slovak Telecom, SSE, iNGN, CSNK, Siemens, Globtel, Tesla LH, ŽSR |
Prednáškový cyklus LAN + IP smerovanie + QoS | Alactel-Lucent, iNGN, Siemens PSE/SWH Žilina/BA |
Prednáškový cyklus IP Basic + VoIP + Bezpečnosť | iNGN |
Prednáškový cyklus TCP/IP + VoIP signalling | Slovak Telecom |
Quality of Service | Globtel |
TCP/IP programming | Siemens |
Smerovanie a prepínanie v TCP/IP sieťach | K+K, iNGN |
Spolupráca
Katedra KIS spolupracuje s viacerými slovenskými ako aj zahraničnými partnermi.
Spolupráca s inštitúciami a podnikmi na Slovensku
- Cisco Slovakia
- Siemens Programs and Systems Engineering
- Slovak Telecom
Spolupráca so zahraničnými inštitúciami a podnikmi
- INT Evry, FRANCE
- ENST Paris, FRANCE
- University of Technology Dresden, GERMANY
- University of Poitiers, FRANCE
- ETSI Sophia Antipolis, FRANCE
- Université de Nice – Sophia Antipolis, FRANCE
- Telecom SudParis Evry, FRANCE
- INNO, Sophia Antipolis, FRANCE
- University of Zagreb, CROATIA
Členstvo v medzinárodných organizáciách a spoločenstvách
- IEEE
- ACM
- ETSI STQ
- ETSI TISPAN
- EC – FP7 IST projects reviewer
- Cost - Head of Science Operations