Jean de Mijon sa narodil koncom minulého storočia v osade U Mižónov na Terchovsku. Detstvo prežil síce v chudobe tela, ale v krásnej prírode a v rodinnom prostredí, ktoré obdivuhodným spôsobom formovali štruktúru jeho pamäti.

Jeho otec - pracujúci bača, už od detstva vštepoval chlapcovi systémový a interdisciplinárny prístup k riadeniu skromného stáda ovečiek, či už on-line (palicou), alebo off-line (psom). Že išlo o prístupy všeobecne použiteľné, dokazuje skutočnosť, že jeho otec používal tie isté metódy pri riadení úplne iného systému - svojej manželky. Na radu malého Janka dokonca na žene experimentálne overil riadenie v uzavretej slučke (pomocou konopného povrazu). Niektorí vedci však vtedy vzniknuvší výraz closed-loop interpretujú ako úder na klozete (kyjakom). Kto však pozná pomery na slovenských kopaniciach, vie, že o klozete nemohlo byť ani reči; práve štandardné vybavenie usadlostí latrínou na dvore dalo podnet pre neskorší vznik de Mijonovho algoritmu najkratšej cesty. Isté je že odvtedy bol Janko polosirotou.

Už v detstve sa prejavoval jeho nenásytný hlad po poznaní. Napríklad, zatiaľ čo jeho vrstovníci chodievali za prácou na panské, Janko chodieval za poznaním na dámske.
Je zrejmé, že detstvo prežité v takomto tvorivom ovzduší nemohlo nevyvrcholiť epochálnym činom, ktorý Jano Mižonovie učinil pravdepodobne v 14. roku svojho života. Dokázalo sa totiž, že už vtedy dospel k pojmu algoritmizácia a dokonca zapisoval algoritmy pomocou vývojových diagramov. Po dôkladnom prieskume ruín jeho rodného domu, ktorý vykonala jedna z amerických expedícií demižonológov, sa zistilo, že na jednom tráme sa nachádzajú zvyšky vývojového diagramu, a to konkrétne jeden rozhodovací blok. Šokujúce je, že tento blok je nakreslený podľa normy, ktorá bola u nás prijatá až v r. 1975! Tento trám bol odvlečený na Kalifornskú univerzitu, avšak zásluhou výpravy študentov KDS je dnes vystavený v areáli vysokoškolského mestečka Veľký Diel. Stalo sa milým zvykom, že študenti po úspešnom vykonaní skúšky prejavia úctu k velikánovi našej vedy pripevnením kvetinky na historický trám.

V období svetovej hospodárskej krízy sa zhoršila situácia Mižonovej rodiny i spoločenská reputácia samotného Jana. Starí ľudia, ktorí boli dotazovaní na jeho morálnu a spoločensko-politickú úroveň, odpovedali úsečne slovami: pačmaga, sviňúr, psia noha, čuridlo, zdochliak, skľago. Jazykovedný ústav SAV skúma v rámci štátneho plánu výskumu od r.1965 význam týchto slov. Už podľa čiastkových oponovaných správ je veľni pravdepodobné, že význam týchto slov je hanlivý. Veru, nikto nie je doma prorokom.

Zrejme pod tlakom uvedených skutočností odchádza Jano Mižon na sezónne práce na repu do historických zemí (stredné Čechy), ako to bolo zvykom v tom čase. Skôr si však podľa vlastného algoritmu našiel najkratšiu cestu od Mižonov do Prahy. Z tejto cesty vznikli jeho známe cestopisy o Kaukaze, Kamčatke a Čukotke. Cestu ukončil v Paríži pre nedostatok finančných prostriedkov.

Dostávame sa tak k tzv. "parížskemu obdobiu" Jána Mižona, či už vlastne Jeana de Mijona, ako ho začali nazývať vo vedeckých kruhoch. O tomto úseku jeho života je málo známeho, žil totiž utiahnutým spoločenským životom. Bolo to však po vedeckej stránke jeho najplodnejšie obdobie, z ktorého sa zachovali najvýznamnejšie diela. Z týchto diel (ktoré boli, sú a budú predmetom vedeckých sympózií) vyberme len niektoré:

• "Batch Processing", Addison Wesley, 1965 (v preklade: Bačove príhody, Tatran, 1968)
• "Pesimalizácia algoritmov" (v časopise Pes i my, Trnava, 1959)
• "IOCS - Istenie oviec celokošiarovým spôsobom" (v preklade: Input-Output Control System)

V diele "Batcha's Reason and Theory", Academic-Press, New York, London, Terchová, Sydney, 1985, ktoré súbežne vyšlo v Ulán-Bátare pod názvom "Teorija i um baču" bol uverejnený slávny algoritmus optimalizácie dierok na fujare: repeat
  UsekniPrst;
  PocetPrstov := PocetPrstov-1;
until PocetPrstov > PocetDierok;

Po oslobodení našej vlasti hrdinskou armádou sa vrátil na rodné Terchovsko, kde v osade Hlboké vybudoval veľkolepý kybernetický komplex, ktorého časť sa dodnes zachovala. K jeho vynálezom z tejto doby patrí čip. V osade je zachovaná zrúcanina jeho funkčnej vzorky, druhej najväčšej na svete (najväčšia je v moskovskej oblasti, zatiaľ sa ju však nepodarilo objaviť).

Jean de Mijon skonal v krčme Na panskej lúke pri overovaní nového algoritmu čistenia pamäte v roku 1955. V jeho plodnom živote ostalo veľa neprebádaných miest:

• presný dátum narodenia a smrti,
• nájde sa hrob ?
• komu patrí dedičstvo ?
• význam slivkových plantáží s pivnicami okolo komplexu Hlboké
• je Einstein pseudonymom J. de Mijona ?
• je jeho súborné dielo o pesimálnom riadení v súkromnom trezore jedného člena katedry technickej kybernetiky ?
• bol J. de Mijon ženatý a kde sú jeho potomkovia ?

Jean de Mijon si zaslúži zvýšenie aktivity každého z nás pri výskume jeho života a diela. Zakladajme kluby, hnutia, strany a stránky demižono-logov. Zachráňme kybernetický komplex Hlboké. Pričiňme sa o povzbudenie slovensko-českého kybernetického povedomia...

Nech však hlavným cieľom a zmyslom týchto akcií vždy zostáva snaha vychutnať až do dna obsah de Mižona a jeho myšlienok.