Hoci sa výsledky práce Jeana de Mijona uplatňujú vo všetkých vedných disciplínach, predsa len v centre pozornosti jeho výskumov bol salaš, ako zistil už vo svojich prvých prácach DMDr. Klima. De Mijon skúmal salašnú problematiku komplexne, od ekonomiky až po každodennú prácu. Jeho objavy stoja za povšimnutie.

Začnime ekonomikou. Na Slovensku bolo zvykom, že baču platili majitelia oviec konštantným množstvom oštiepkov. Tento systém bol pre dobre hospodáriaceho baču, akým bol Mižon (najmä vďaka uplatnenia svojich výskumov), nevýhodný.
Preto de Mijon princíp obrátil: bača odovzdával majiteľom oviec konštantné množstvo oštiepkov a prebytok si nechával. Toto hospodárenie "na svoju ruku" sa ujalo nielen u nás, ale aj v Sovietskom Zväze, kde pre počiatočné problémy získalo pomenovanie "chaosrasčot". Salaš bol aj bohatým zdrojom optimalizačných problémov. Najjednoduchším bol problém optimalizácie hmotnosti oviec.

Chudá ovca dáva malý úžitok, príliš ťažká je zase náročná. Ďalšie dve úlohy spadajú do teórie grafov. Sú to alokačný problém (optimalizácia polohy salaša) a úloha nájdenia minimálnej kostry (nájdenie optimálnej siete ciest medzi salašnými objektami). Najzložitejšou úlohou bola optimalizácia rozloženia pastierov a psov po obvode stáda, ktorá sa stala neskôr známou ako "žilinské mnohouholníky".
Takéto zložité problémy pre časovú náročnosť nedokázal riešiť ani Jean de Mijon. Preto ako prvý na svete skonštruoval mikropočítač, tzv. De Mijonov počítač (DMP). Tento mikropočítač sa neskôr sériovo vyrábal a získal si nehynúcu obľubu. Kvôli exportu do arabských krajín však bola značka písaná sprava (PMD).

Pri samotnej práci na salaši používal Janko Mižón dva systémy: MS DOS a CP/M. Systém MS DOS (Mižonov Systém DOjenia Stáda) bol spúšťaný trikrát denne. Išlo o paralelné spracovanie dát (dojenie oviec) v multiprocesorovom systéme s viacerými vstupno-výstupnými kanálmi (strunga mala viac otvorov a pri každom sedeli dvaja dojiči). Prísun dát z honelnice riadila nezávislá riadiaca jednotka. Pes alebo honelník. Pritom si všimnime, že honelníkmi boli synovia bačov, alebo bratia valachov, ktorí sa učili ovčiarskemu remeslu; teda honelník bol učiaci sa systém.

Okrem systému MS DOS sa používal systém CP/M (Celodenné Pasenie, Mižonovou verziou). Mižonov prínos tu spočíva v takej organizácii práce, aby sa v jednej oblasti nestretli dva procesy (dve stáda), pretože by mohlo dôjsť k nežiadúcim zmenám dát, najmä pri stretnutí stáda baranov so stádom rujných oviec. Možno teda konštatovať, že CP/M bol systém s plánovaním procesov.

Na záver si všimnime fakt, ktorý dokresľuje dôležitosť salašníckych výskumov na kybernetiku. Z ovčiarskeho prostredia pochádzajú mnohé odborné termíny, využívané v oblasti výpočtovej techniky.

Uvedieme dva príklady:
Keď bol Janko malým chlapcom, navštívil salaš následník trónu Ferdinand d'Este. Janko si povšimol dôležitosť "toho ksichta", ktorý tlmočil rozhovor. Keďže stál medzi Ferdinandom a Mižonovým otcom, Janko ho nazval "medziksicht". Pre označenie zariadenia, umožňujúceho komunikáciu medzi rôznymi systémami, sa vžil anglický preklad "interface". Z ovčiarskeho prostredia pochádzajú tiež kľúčové slová pre prácu so súbormi GET (pôvodne GELET, od slova geleta) a PUT (od slova putera).